Historia kávy


O pôvode kávy a následnom objave jej blahodárnych účinkov existuje veľké množstvo historiek a legiend. Jasné je iba to, že pravlasťou kávovníka je Etiópia, na území ktorej rastú divoké kávovníkové kríky dodnes. Kávovník pochádza z provincie s názvom Kaffa. Je preukázané, že už v dávnych dobách domorodí obyvatelia v tejto oblasti poznali účinky kávových zrniek a žuvali ich na povzbudenie tela i duše.

Legendy rozprávajú o tom, akými cestami sa dostala káva z Etiópie do Jemenu. Podľa niektorých historiek sa o to zaslúžili karavány a tiež kočovníci, ktorí prechádzali územím Etiópie, podľa inej verzie si čierni otroci brali so sebou tajne kávové zrná, keď boli vedení cez Etiópiu do Arábie, aby si nimi dodali potrebnú silu na prekonanie strastiplnej cesty. V legendách sa rozpráva tiež o tom, že si kávové zrná niesli i pútnici, ktorí sa vypravili na cestu do ďalekej Mekky. Káva im tiež mala pomôcť prekonať únavu z dlhého putovania.

Je tiež dochovaných mnoho legiend o tom, ako sa vlastne prišlo na to, že káva má povzbudzujúce účinky. Medzi najznámejšie patrí pravdepodobne tá, v ktorej sa rozpráva o pastierovi kôz, ktorý dlhší čas pozoroval svoje stádo, ktoré spásalo kríky so zaujímavo červenými plodmi. Zvieratá boli potom neobvykle čulé a bujné. Pastier zo zvedavosti tiež ochutnal ony neobvyklé bobule a tiež on na sebe pocítil príliv nebývalej energie. Varil si tajne odvar z týchto bobúľ a úspešne zaháňal pocity únavy. Potom sa zveril so svojim tajomstvom opátovi z neďalekého kláštora. Ten začal z kávových bobúľ variť nápoj, ktorý dával mníchom, aby im pomohol zahnať únavu pri nekonečných nočných modlitbách.

Ďalšia legenda rozpráva o Mohamedovi, ktorému sa po niekoľkých dúškoch kávy navrátila sila, ktorá bola tak nebývalá, že mohol „zosadiť z koňa štyridsať mužov a urobil štyridsať žien šťastnými“. V dôsledku svojej sily a energie dokázal Mohamed vytvoriť celú islamskú ríšu.

Existuje ešte niekoľko verzií legendy o lekárovi Hadžim Omarovi z Jemenu, ktorý vo vyhnanstve pozoroval vtáka s krásne zafarbeným perím, ktorý odpočíval na neobvykle vyzerajúcom kríku, ktorý kvitol a voňal a zároveň mal červené plody. Šejk Omar si plody odtrhol a uvaril z nich odvar, mal zvláštnu chuť a posilňujúce účinky. Omar bol lekárom a tak začal podávať nápoj svojim chorým, ktorí sa začali záhadne uzdravovať. Hovorí sa, že za tieto zásluhy bol panovníkom omilostený a mohol sa vrátiť do svojej vlasti. Iná verzia rozpráva, že kávou vyliečil panovníkovu chorú dcéru. Dôležité však je, že to bol vždy práve Omar, kto naučil Arabov pripravovať a piť kávu.

Samozrejme, že i k procesu praženia kávy sa vzťahuje jedna z legiend. Rozpráva o horiacom lese, kde okrem obyčajných stromov rástli i divoké kávovníky. Ich plody pri požiari nestačili úplne zhorieť, iba jemne ohoreli a vydávali vraj tak príjemnú vôňu, že ich neskôr ľudia sami začali prikladať k ohňu.

Či už sú tieto historky dôveryhodné alebo nie, pravdou zostáva, že Arabský poloostrov má v pestovaní kávovníkov prvenstvo. Zmienky o príprave kávy ako nápoji sa datujú od 15. storočia. V tomto čase bola tiež v Istanbule otvorená vôbec prvá kaviareň. V Jemene boli na terasovitých záhradách zakladané kávovníkové plantáže a boli to práve Arabi, ktorí urobili z pitia a prípravy kávy dokonalý obrad.

Tajomstvo kávy však spočiatku Arabi starostlivo strážili a tajili pred ostatným svetom. Až koncom 15. storočia sa začala káva hojnejšie pestovať a začala sa šíriť po svete, kde si po rozpačitých začiatkoch pomaly získavala obľubu. Prostredníctvom obchodníkov si káva našla cestu najprv do Benátok a potom i do ostatných častí starého kontinentu.

Pred vznikom kaviarní bola káva predávaná ako liek iba v lekárňach. Až kaviarne sa zaslúžili o to, že sa káva stala vyhľadávaným a obľúbeným nápojom. Obchodníci sa predháňali v tom, kto vytvorí vo svojich kolóniách najviac kávovníkových plantáží.

Ako prvý predstavili kávu svetu Holanďania, ktorí začali pestovať kávovníky a zakladať plantáže na ostrove Cejlón, v Indii a na Jáve. Prvé kávovníky tu vyplavili prudké dažde, ale o niekoľko ďalších rokov sa tu iné kávovníky ujali a namnožili tak, že mohli byť pestované na ostatných ostrovoch v Indonézii. Táto oblasť sa potom stala významným vývozcom kávy.

Boli to práve Holanďania, ktorí venovali rastlinu kávovníka francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV., ktorý ho umiestnil do skleníka a venoval mu náležitú starostlivosť. Kávovník sa rozrástol a bol potom právom považovaný za jeden z najplodnejších kríkov. Mnohé kávovníky pochádzajúce z plantáží Južnej Ameriky sú dodnes považované za „potomkov“ tohoto kráľovského kríka.

Názov pre kávu bol odvodený od slova gahwah, čo bol však pôvodne výraz i pre iné nápoje, napríklad víno. Z jemenského prístavu s názvom Mokka sa káva prostredníctvom obchodníkov začala šíriť obchodnými cestami do vnútrozemia a tiež do ostatných oblastí sveta. Káva putovala do Holandska, Indonézie, Francúzska a potom cez Atlantik do Brazílie a Mexika. Na území Južnej Ameriky sa pestovanie tak rozšírilo, že tieto krajiny časom ovládli svetový trh s kávou.

Už v 17. storočí, kedy sa pitie kávy vo svete rozšírilo, sa začali európski obchodníci snažiť o zväčšovanie kávovníkových plantáží na územiach svojich kolónií. Angličania pestovali kávu v Indii a na Jamajke, kde tiež začala svoju históriu najdrahšia a najvzácnejšia odroda Blue Mountain.

I keď sa káva spočiatku pila iba v niekoľkých kaviarničkách v Káhire, postupne vzrastal dopyt po tomto nápoji, ktorý povzbudzoval myseľ a zaháňal spánok, a tak vznikali kaviarne i v ďalších mestách. Kaviarne neboli iba centrom popíjania kávy a zábavy, stávali sa tiež miestom, kde hovory pri káve podnecovali politické spory, a preto sa svetskí vládcovia otvorene stavali proti jej podávaniu a konzumácii.

Káva však nakoniec vyhrala svoje ťaženie a rozšírila sa vo všetkých častiach islamského sveta. V Európe vyhrala boj s vtedy veľmi obľúbeným nápojom, akým bolo pivo a pomaly, ale o to istejšie prenikala do všetkých európskych miest a podmaňovala si svojou chuťou stále viac ľudí.

Kultúra pitia kávy úzko súvisela so vznikom kaviarní. Tie mali vplyv na obchodný, politický i spoločenský život. Medzi ľuďmi sa tiež konečne rozšírili návody, ako kávu správne pražiť, mlieť, pripravovať a pridávať do nej korenie;